História obce

Z dejín obce Horné Vestenice

Do dejín obce sa v rokoch Slovenského štátu najvýraznejšie zapísalo SNP. Z vesteničiarov sa SNP aktívne zúčastnili asi desiati ako členovia partizánskej brigády Jána Žižku, viacerí v ďalších partizánskych oddieloch v okolí, ale mnohí obyvatelia pomáhali partizánom pri prechode do hôr. Neraz sa stalo, že v humne boli partizáni a v dome nemci alebo gardisti.

Podľa zachovaných urbárskych listín základ obce tvorila urbariálna pôda, na ktorej hospodárili sedliaci a hofieri. Vo zvýšenej miere sa pestovalo konope, vínna réva a sčasti chmeľ. Konope sa poskytovalo na výrobu plátna a konopné semeno rozdrvené so sušenými hruškami sa používalo ako posýpka na múčne jedlá. Vinohradníctvo slúžilo predovšetkým ako zdroj príjmov. Kôstky zo sliviek po vypálení sa vysypali do potoka, umyli sa a v zime sa rozbíjali a z jadier sa lisoval olej. Ovocie sa sušilo na „leskách“ v sušiarňach z nepálenej hliny, neskôr z kameňa a pálenej tehly.

1332

Prvá písomná zmienka

Aj keď prvé slovanské osídlenie sa predpokladá od 11.storočia, prvá písomná zmienka je až z roku 1332. V záznamoch pápežských zberateľov (poverencov svätej stolice, ktorí v katolíckych krajinách vyberali príspevok na križiacke vojne) sa píše: „Mikuláš, farár u sv.Petra, d.Vestenic, prisahá, že jeho dôchodok nečinil viac ako jednu marku. Zložil 7 grošov a 4 denáre.“

1349

Prvá listina

Autorom prvej listiny, v ktorej sa spomínajú Horné Vestenice (Veztcenich superiori) je zoborský opát Tomáš. Listina je dohoda medzi zoborským opátom Tomášom a ostrihomským arcibiskupom Čanadínom z Telegdu o vyberaní desiatkov. Táto listina je datovaná k sviatku Očisťovania Panny Márie – 10. februára 1349 („Datum in octauis festi Purifica tionis Beatae Mariae Virginis. Anno Domini M.CCC.XLIX.“).

17st

Šafrán

V 17.storočí sa rozšírilo ovocinárstvo a pestovanie šafránu. Šafrán preslávil obyvateľov Horných Vesteníc vo svete. Šafrán bol mimoriadne kvalitný a obchodníci s ním chodili až do Talianska a Chorvátska.

19st

V druhej polovici 19.storočia rozšírili obchodníci sortiment o sušené ovocie. Začiatkom 19.storočia perenospóra zničila vinice a začalo sa rozširovať ovocinárstvo. Pestovali sa hlavne jablone. Veľkým prínosom bolo zavedenie štepenia. Ovocie sa sušilo, zo sliviek sa varil lekvár a pálili sa alkoholické nápoje.

1928

V rokoch 1928-1929 mrazy zničili väčšiu časť ovocných stromov. Keďže vesteničiari sa špecializovali na ovocinárstvo, snažili sa tieto škody rýchlo nahradiť. Uskutočnila sa hromadná výsadba nových stromkov a obchodovalo sa aj s „ovocím na koreni“ – to znamenalo, že vesteničiari kupovali z jari budúcu úrodu, hlavne v Moravciach, Látkovciach, Klátovej Novej Vsi.

1935

Rezervár

Hornovesteničiari boli vždy prezieravými ľuďmi, o čom svedčí aj jeden z prvých vodovodov v kraji. Bol postavený v roku 1935. Je to vodovod gravitačného typu a po pripojení prameňa z Čihoca slúži dodnes.

1946

Výraznejšie premeny

Výraznejšie premeny začala v roku 1946 elektrifikácia. V roku 1949 sa utvorili priestory pre dve triedy meštianky a neskôr ďalšie dve triedy.

1966

Kultúrny dom

V roku 1966 bol svojpomocne postavený kultúrny dom a MNV

1971

Požiarna zbrojnica

V roku 1971 bola postavená obchodná bunka a požiarna zbrojnica.

1985

Budova materskej školy

Budova materskej školy ako aj dom smútku boli postavené v roku 1985. V tomto období bolo vybudované verejné osvetlenie a zakrytý potok.

1990

Rekonštrukcia kultúrneho domu

V roku 1990 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia kultúrneho domu a začala sa plynofikácia obce, ktorá bola dokončená v roku 1995.

1980

Sčítanie obyvateľov

Podľa sčítania ľudia v roku 1980 bolo v obci 210 bytom, 219 bytom a 690 obyvateľov. V obci bolo 122 áut. V osemdesiatich rokoch v mnohých dvoroch bol autogén a zručne si opravovali svoje autá

Pod vedením Ireny Holáskovej, zakladateľky divadelného krúžku, naštudovali hornovestenickí ochotníci množstvo divadelných hier, s ktorými chodili vystupovať aj po širokom okolí. Pamätníci hovoria, že prvá hra bola Kubo. Nasledovali: Bacúchovie dvor, Pani richtárka, Divá Bára, Surovo drevo, Škriatok, Bačova žena, Drotár, Po dvadsiatich rokoch, Až lipa zakvitne, Hrob lásky, Soľ nad zlato a mnohé iné

Zápis v obecnej knihe z r. 1759 a 1766
Murovaná sušiareň
Driapanie peria
 Rezervár z roku 1935
Obchod (foto 2009)
 (foto 2009)   
Kultúrny dom
Dom smútku
Budova materskej školy

Zverejnené 28. mája 2019.
Upravené 22. mája 2020.